Medvede zo Slovenska

Na svete existujú šťastlivci, ktorí mali tu možnosť osobne stretnúť medveďa, mali pri sebe kameru, zapli ju a nestratili odvahu a natočili túto prekrásnu šelmu. Som rád, že takýchto šťastlivcov máme aj u nás doma na Slovensku, a že svoje videá s medveďmi aj zverejnili. Vybral som z nich tie najlepšie.

1. Medveď na Štrbskom plese.
Veľmi pekné video z roku 1994, na ktorom sa prechádza statný macko okolo hotela Helios. Zábery sú natočené pomerne z blízka, filmár musel mať poriadnu odvahu, dokonca tvrdí, že sa mu medveď obtrel o nohu :-)

2. Zoči voči

Toto autentické video je skôr o neuveriteľnej odvahe filmára, ktorý začal s medveďom komunikovať a neprestal filmovať ani po naznačenom útoku medveďa.

3. Bača Imro o vlkoch a medveďoch - úžasné zábery

Veľmi kvalitné zábery najprv vlkov a v druhej časti aj medveďov, ktorí sa potulujú okolo oviec na salaši a občas si aj nejakú tú ovečku ukoristia. Video obsahuje aj nefalšované výroky baču Imra, ktorý okrem iného hovorí: "Stretnúť medveďa to je u nás ako stretnúť psa ..." . Zábery sú údajne zo salaša nad obcov Jakubovany v okrese Liptovský Mikuláš a dokument údajne natáčal slávny filmár Barabáš. Niektorým sa môžu zdať zábery až neuveriteľné a domnievajú sa, že pri filmovaní boli použité cvičené zvieratá, nuž posúďte samy.

4. Útek kameramanov pred medveďom

Krátke video, kde si filmári na konci trochu porevú. Nuž kto by nereval, keď medveď kráča priamo oproti nemu. Či to však bolo naozaj tak, alebo nás chceli kameramani len upútať na ich pekný film posúďte samy. Medvede však boli naozaj dosť blízko.

5. Odchyt medveďa v Martine

Pekné zábery z odchytu medveďa, ktorý strašil obyvateľov martinského sídliska v roku 2010.

6. Smutný koniec medveďa z Martina v Sklabini

Škoda ho, mohol žiť a ešte nás trochu strašiť. Prvá uspávacia injekcia nepomohla, nuž tak sa pokúsil pichnúť druhú z okna auta vedúci útulku zvierat v Martine. Medveďovi sa to však nepáčilo a asi sa mu zahryzol trochu do rukávu. Nuž mohli to urobiť azda trochu profesionálnejšie.

7. Ako medveď zbiera bukvice

Medvede sú len na oko ťarbavé, v skutočnosti sú to skvelí artisti, čo dokazuje aj naťahovanie sa za bukvicami.

8. Medvedica a medvieďa z Rajeckej lesnej

Statná medvedica ukazuje svojmu medvieďaťu, že medvede nepohrdnú ani trávou, keď je chutná. V závere videa lepšie uvidíte malé medvieďa.

9. Čierny medveď za súmraku vyšiel z lesa na cestu

Video ako z hororu, natočené z posedu so zatajeným dychom. Stačí ak si pozriete prvé dve tri minúty videa.

10. Medveď z Veľkej Fatry

Veľmi pekne a profesionálne spracované video, v ktorom sa objaví poriadny medveď, ktorý sa popása neviem však na čom a neviem presne v ktorej doline. Vy však možno na to prídete.

11. Už ho vezú

Video, ktoré zachytáva prenos zastreleného medveďa. Spočítajte koľko chlapov dychčí, keď ho vlečú cez les.

12. Záber medvedice s dvoma mladými z Balogu

Krátke video na ktorom je vidieť s ako ľahkosťou sa vie medvedica postaviť na zadné a skontrolovať okolie.

13. Medveď z Kremnice

Medveď si uchmatne nejakú dobrotu (jablká?) a v závere sa postaví na zadné.

14. Ešte jeden pekný medveď z Čierneho Balogu

15. Medveď na prechádzke lesom

16. Mladý medveď zo Zuberca si vykračuje po ceste

Medvedica v malinčí

Autor: Ing. Martin Minka

Takže som si našiel trochu času a napíšem Vám môj príbeh o stretnutí s medveďom. Boli to vlastne 3 stretnutia. Raz som našiel medvediu stopu, neskôr medvedie ho... /exkrement/ a napokon prebehlo stretnutie o ktorom Vám napíšem viac.

Som "polopoľovník". To znamená, že viac poľujem ako lovím. Poľovačka je skôr o hľadaní a lov je o ulovení. Osobne som ulovil len jednu laň. Na poľovačke alebo potulke som bol v lese asi 150 krát. Okrem dvoch prípadov som mal vždy to šťastie, že sme videli nejakú zver. Túto skutočnosť odľahčuje fakt, že sme v jednom z tých nešťastných dní stretli aspoň chlapíka, ktorý sa volá Srnka.

Raz sme sa vybrali spolu so svokrom a švagrom čistiť chodníky. Vzali sme si hrable, motyky a kliešte na konáre. Pýtam sa svokra: „A máme aspoň gumipušku – na medveďa?“ „No pravda, už len ku nám sa bude vláčit!?“ odpísal ma svokor. A tak sme šli. Prichádzajúc pracovným /nie tichým/ krokom na miesto, kde sme mali začať.

Úplne neúmyselne mi padol zrak do malinčia vedľa chodníka – asi 15 metrov vpredu. Poľovnícke oko oveľa rýchlejšie odhalí predmet, ktorý do prostredia nepatrí. Uvidel som medveďa. Medveď sa postavil na zadné, začal ňuchať a kontrolovať okolie. Vtom popri ňom prebehla smerom ku nám malá plyšová hrča. Bolo to asi 20-30 kilové medvieďa. To odrazu zastalo, zjavne nevedelo čo ďalej. Matka, lebo ten stojaci medveď bola jeho matka, sa stále nespustila na štyri. Tu sa zjavil ešte jeden medveď. Bol to taký puberťák. V reči poľovníkov to bol pestún – teda minuloročný prírastok, ktorého zatiaľ stará neodohnala od seba so sveta. Ten mal si viac rozumu ako jeho mladší brat a hneď sa dal vnohy. Stará medvedica zatiaľ stála a vytrvalo pozorovala. Bol na ňu úžasný pohľad. Mala hlavu dokonale okrúhlu s malými ušami. Slnko presvitajúce odzadu jej osvetľovalo hlavu a vytváralo na jej obvode niečo ako svätožiaru.

foto: grizzbass

Keď sa pestún prehnal popri matke, tá sa konečne spustila na všetky nohy a pobrala sa za ním. Malý plyšák konečne precitol a pobral sa za ňou. Koniec vystúpenia...

Na záver vari len toľko, že po tomto stretnutí som usúdil, že stretnúť medveďa je zrejme bezpečnejšie ako stretnutie s diviakom. Medveď koná totiž opatrne, diviak skôr impulzívne.

V každom prípade, bol to neočakávaný, nezabudnuteľný a pekný zážitok. Chráňme si prírodu, všetko čo do nej patrí, faunu i flóru. Dostali sme ju krásnu, správajme sa v nej ako hostia.

P.S.:
Ktovie, čo by s našou medveďou rodinou urobili „vyspelí Nemci“, Tí dali odstreliť jediného medveďa v Nemecku, keď sa u nich objavil po 170 rokoch. Chudák Bruno...

foto: Laura Travel

O tomto blogu

Milí priatelia,
ani neviem ako som založil tento blog. Jednoducho som dostal nápad, za ktorý vďačím skutočnosti, že moji dvaja synovci stretli v lese malé medvieďa. Keďže sa rád túlam po okolitých lesoch a stráňach či už pešo alebo na bicykli, či už sám alebo s dobrodružným spolkom SOM, a keďže rád fotím, filmujem a píšem o tom čo som zažil a objavil, rozhodol som sa, že napíšem o tomto stretnutí s medvieďaťom správu.
Uvedomil som si, že príbehov o stretnutí medveďa s človekom som si vypočul pri mojich potulkách pomerne dosť a predpokladám, že neboli posledné. Bačovia, lesníci, turisti, ale aj obyčajní ľudia žijúci v podhorských dedinách a mestách Slovenska majú medvedích zážitkov určite dosť. Tak prečo ich nenapísať?

Stretnutie s medveďom má neobyčajné čaro. Všetci čo sa s ním stretli, alebo mali možnosť medveďa pozorovať, tento zážitok popisujú ako výnimočnú udalosť, ako niečo čo sa dá ťažko opísať. Nezáleží na tom, či ste ste príležitostný turista alebo profesionál, ktorý je v lese takmer každý deň, stretnutie s medveďom vám zastaví dych, očarí vás, na chvíľu vás premení na skamenelinu a potom donúti bojovať o váš holý život. Veď aj veľkému znalcovi medveďov Miroslavovi Sanigovi, vedeckému pracovníkovi zo Starých hôr zovrelo poriadne srdce a oblial ho studený pot keď pri fotení Cyklámenov Fatranských v štureckom priesmyku, zistil že sa asi desať metrov od neho nachádza veľká medvedica s dvoma mláďatami.

Verím, že príbehy, ktoré tu nájdete vám poskytnutú zaujímavé a napínavé čítanie o bezprostredných zážitkoch s našou najväčšou šelmou Medveďom hnedým. Nejde tu však len o napätie, hrôzu a strach, prípadne zábavu, ale o lepšie spoznanie našej prírody a jej tajomstiev, o pochopenie spôsobu života medveďa o spoznanie jeho potrieb, jeho krásy, dravosti, plachosti a v neposlednom rade o vytvorenie rešpektovaného priateľstva s týmto neobyčajne silným a chlpatým cicavcom.


Túto medvediu stopu som odfotil 17.4. 2006 keď som šiel z Banskej Bystrice na Sliač po turistickej modrej niekde v okolí Vysokého vrchu (543m), alebo inak povedané na lesnej ceste medzi Dolnou Mičinou a Vlkanovou. Topánka patrí môjmu synovcovi Ronaldovi, ktorý šiel vtedy so mnou, ale na jej základe odhadujem dľžku stopy medveďa na 26 cm, čo podľa tabuľky na určovanie hmotnosti medveďa (Hell, Sládek, 1994) by malo predstavovať hmotnosť 185kg. Teda celkom statný maco. Bohužiaľ, alebo našťastie sme ho nestretli.


Budem rád, keď vás moje príbehy nielen zaujmú, ale aj vtedy keď sa s nejakým príbehom rozhodnete podeliť. V takom prípade mi napíšte na bohus99@gmail.com. Vaše príbehy sú vítané.

Medvieďa na Urpíne

Dátum: 28.9. 2008
Účastníci: Sandro Hojda (14 rokov) a Teo Hojda (13 rokov)
Miesto: Urpín pri Banskej Bystrici
Čas: asi 16:45

Milí priatelia, včera keď som odchádzal zo slávnostného otvorenia a požehnania areálu Kalvárskej hory na Urpíne pri Banskej Bystrici asi o piatej popoludní, začul som zrazu ako sa za mojim chrbtom niečo rúti. Nebol to medveď, ale moji dvaja udychčaní synovcovia Sandro a Teo na bicykloch, ktorí hneď zo seba vyhŕkli: „Videli sme medveďa.“ Najprv som im ani nechcel veriť, veď kdeže by sa na Urpíne medveď vzal. Ale ich prestrašené pohľady a výrok, že na Urpíne sa najmenej mesiac neukážu ma prinútil túto udalosť lepšie preskúmať.

Naozaj stretli medveďa, lepšie povedané medvieďa. Najprv vraj sedelo, potom sa postavilo na všetky štyri nohy a zvedavým pohľadom sa na nich pozeralo zo vzdialenosti asi tri metre. „Bolo mi asi po kolená“, hovorí Sandro „asi tak 60 cm mohlo mať. Neviem aké bolo dlhé, pretože bolo otočené tvárou priamo k nám a ja som v tej chvíli zostal zmeravený. Po piatich sekundách som zo seba vydal zvuk. Chcel som ho pozdraviť hlasným medvedím pozdravom brum, ale v tom strachu som sa zmohol len akési búúú. Medvieďa o krok ustúpilo. Ešte asi päť sekúnd sme sa na seba pekne pozerali a vzájomne obdivovali. Za ten čas som si stihol uvedomiť, že na blízku môže byť medvedica, ktorá k nám nemusí byť taká milá ako toto medvieďa. Ak by nebolo tejto hrozby, určite by sme sa s ním skamarátili. Zavelil som na ústup. Otočili sme svoje bicykle a veľkou rýchlosťou sme sa vzďaľovali od toho miesta.“

Kde to bolo presne?
Medvieďa stretli priamo na ceste, ktorá vedie z Kalvárie na Vartovku. Sandro to opisuje takto: „Keď sme prešli popri opustenej budove bývalej sedačkovej lanovky, pokračovali sme ďalej asi 25 metrov až ku križovatke kde sa cesta rozdvojuje. Práve som chcel odbočiť vpravo, keď som uvidel priamo pred sebou medvieďa uprostred cesty.“ Pozri na obrázok z Google Earth:



Sandrov a Teov obľúbený učiteľ biológie Mgr. Emil Vaško, ktorému sa o stretnutí s medvieďaťom zdôverili sa domnieva, že malé medvieďa bolo asi osamelé, pretože medvedica by s mláďaťom tak zavčasu na prechádzku nevyšla, medvede skôr stretneme podvečer kedy sú aktívne.

K tomuto príbehu nie je žiadna fotodokumentácia, nižšie sú len ilustračné obrázky znázorňujúce ako približne medvieďa vyzeralo.

Bolo o niečo mohutnejšie a tmavšie


Bolo milšie v tvári

Nebolo až také chlpaté a čierne

Nuž milí priatelia, budeme si musieť asi zvyknúť na to, že medvede sú aj na Urpíne. Pri skúmaní tohto prípadu som sa dozvedel, že v tomto roku už medveďa na Urpíne spozorovali. Nie nadarmo tam chodia trénovať mladí futbalisti z FK Jupie Banská Bystrica. Keď im tréner povie pár slov o medveďovi, tak po lesných cestách behajú tak rýchlo, že sa ani medvede nestačia čudovať.
Hubári, športovci, turisti, hvezdári, všetci čo chodievate na Urpín, zbystrite pozornosť, možno budete mať šťastie a stretnete pekné medvieďa, alebo smolu keď stretnete jeho matku ochrankyňu.